!

Utiekli, rozutekali sa keď som ich vypustil z klietky vnútra,

do všetkých rohov 7 stien, siedmych mesiacov ma obkolesujúcich,

rozbehli sa tak bezbreho a bez cieľne až som sa nestihol zbadať,

ako stojím v planom ohni a nohami hrabem medzi žeravými uhlíkmi,

akoby som bol priloženým polienkom par skautov prečkávajúcich noc,

a mňa to nie navonok ale vnútri páli tak moc, ach tak moc,

akoby som pomaly zhasínal a nedával teplo už viac ti,

len márne kričal bez hlasu, tak už vyhasni...