!

Smädí ma už viac než par chvíľ pod slnkom spálených,

mesiacom schladených i dažďom, vetrom skazených,

niet ďaleko široko žiadneho kata pre lakotu,

čo by opäť navrátil mi moju dávnu samotu,

samotu čo nemrzí a neboli,

žiadny páni kde nedobrovoľné neboli,

tam chcem opäť ponoriť sa celý,

znovu vkráčať do bohom danej cely,

za trest možno, za službu či?

v minulom živote čin vykonaný,

teraz pykať spôsobom zdanlivo neblahým,

kedy slovami skutky s ťažkým srdcom nahradím,