!

Nie pramene tvojich vlasov,

nesmú  v ohni bdenia,

vzbĺknuť a pršať popolom,

nesmiem vdýchnuť ich a zamlčať,

túžbu v sebe, hĺbke melanchólie,

vsadenú panenským pohľadom,

keď udivenost a pocit viny ma zahalili ruchom chladným,

len vedomie v rozpuku zostalo teplom žiariace, nech

sa pri dúfaní ma venuša kde hriať,

nech neplynie v prúde dravej rieky,

 veď len smrť smie kázať vôli,

uväzniť naveky spomienku na

chvíle zistenia, keď bozkami nás

zaliala druha strana mince,

kiežby som nezmeškal opäť

predpredaj lístkov do tvojho neba..