!

Tak ťažko nájsť krídlo na skrytie,

prchavé ako vlčie zavytie,

smädne sa vody napitie,

pre tiché a šťastné prežitie,

Ach ťažko je lásku objímať,

keď núti ta dlaňou zakrývať,

pred svetom slova zapínať,

dvere znovu na pánty upínať,

Veď niet čo pred sebou zabiť,

niet toho kto smie ta haniť?

že to čo nemáš, chceš zažiť,

koho je možne touto chvíľou raniť?

Svet si len ty a moja tvar,

len to či som viac sa v chvíli usmieval,

je skutočnosťou ten kto ta prikoval?

čí ten kto ta do nových topánok s láskou obúval....