!

Jar, matka všetkých kvetov,

každoročne stretá moci pád,

jar, kráska všetkých svetov,

prežila smrť už toľkokrát,

chlad,

mrazivo zdiera ďalší okamih,

a my s istotou dúfame že príde zas?

Zajtrajšok z hory neznámych,

je to vojna? Je to boj?

Je môj?

„Je mi to ľúto. No nemohol som ju už zachrániť!“

Ha ha, úsmev, veď stretneme sa opäť,

ak nie v nebi, pekle, očistci,

vtedy keď začneš znovu cirkulovať,

opakovať a opakovať,

A s tebou Zima, Jeseň, Leto,

Kto vie to? No kto vie to?

Jar, múza kvanta básnikov,

slzím ja a celý sál,

prečo nie moja láska ale pár zimných vzlykov,

prijme ta opäť, nežne mi hladiť tvár?

S niekým, už súri ma opäť čas,

Ahoj budem sa na teba tešiť, zas a zas...